V práci si plníme sen. Školskú chodbu, kde okrem nás sídli pani zubárka a naši priatelia intelektuáli z D3, raz za čas pretvoríme na biblickú expozíciu. V novembri si tak deti mohli pozrieť výstavu o Faune a Flóre Biblie, kde sme si napríklad posedeli pod viničom, napísali svoje výhovorky na horiaci ker a zahrali sa s oslicou, hadom a krkavcami.
V decembri sa na chvíľu chodba zatemnila, aby sa nám podarilo predstaviť si, aké to bolo pred tým, ako vznikol náš svet. Ako si predstaviť prázdnotu? "Bola tu len ničota," vystihla to malá Saška.
Postupne sa však prázdnota zapĺňala všetkým, čo Pán Boh vo svojej tvorivej sile a múdrosti vložil do nášho sveta. Deti nalepili hviezdy a planéty do čierneho vesmíru, vytvorili z plasteliny vlastné zvieratá, obkreslili svoje postavy na stenu, ulovili si ryby a dokonca si aj oddýchli - tak, ako je v Biblii napísané, že oddychoval Pán Boh.
Poslednou úlohou bolo napísať nejaké otázky. Otázky o vzniku sveta, otázky pre Pána Boha, otázky pre nás.
Keď som dnes spisovala obsah lístočkov od detí, zarazilo ma, že asi dvakrát viac (rátam len poznámky k veci), než otázok, tu bolo "odpovedí". Napríklad:
Pán Boh stvoril zem a rastlinky a zvieratká. Tomu verím.
Tak, že chcel mať veľa kamarátov a aby všetci v Neho verili.
Vesmír stvoril Boh na to, aby ho riadil.
Nie, že by ma netešili dobré odpovede... po mnohých odpovediach sama túžim a desí ma, že neprichádzajú. Ale nejako vo mne zostala z tých odpovedí neistota. Nakoľko vychádzajú z krásnej detskej istoty a nakoľko sú naučené?
Učíme deti dostatočne odvahe klásť otázky? Nie sme my ľudia vo všeobecnosti príliš skoro spokojní s príliš málom?
V piatok sme si doma pozreli film The Bothersome man. Dej sa odohráva v akomsi alegorickom prostredí, kde si tiež ľudia nekladú otázky, hoci v ich živote akoby všetko stratilo chuť i vôňu. Priznám sa, že mi zovrelo hrdlo, keď som si uvedomila, že náš svet a nás ľudí ani nebolo veľmi treba karikovať, aby tento film vytvorili.
Ako sa neuspokojiť s málom? Ako hľadať hĺbku a nebyť "bez chuti a zápachu"?
Kladiem sama sebe túto otázku a na inšpiráciu prikladám aj niektoré detské otázky.
Akože bol Boh taký milý, že nás stvoril?
Ako sa to dá?
Ahoj, si môj kamarát?
Prečo sa Boh rozhodol stvoriť zem?
Koho máš najradšej?
Cítiš sa dobre?
Má ma Boh rád?
Čo máme robiť?
Kde je peklo?
Prečo existujeme a ako?
Ako vznikli ostatné planéty?
Fakt je Boh všemohúci?
Kedy vznikol svet?
Ako sa zjavil Boh?
Velmi sa mi pacil dnesny blog, velmi dobra otazka ;) Ja mozem z mojej skusenosti povedat ze otazky som sa najviac pytal ked som mal 3 (Preco?Preco?Preco?) a potom asi ked som mal 13, (to uz boli vacsinou ine otazky:)... neviem ktore triedy ucis, mozno to je akurat v tej medzere..
OdpovedaťOdstrániťJanicko, tvoj koment je velmi fajn. Tak je to. Akurat ta medzera. Trojrocne "preco"-obdobie naozaj v detskom vyvine postupne zanika a miera otazok klesa. O to viac potrebuju deti podnety aj zvonku. Ale ty sa pytas dobre otazky tusim dodnes...
OdpovedaťOdstrániť